close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

November 2011

Vianočný Ples - 2. Kapitola

22. november 2011 at 14:39 | Anne :)* |  Vianočný ples
Práve vychádzala z teplej sprchy keď sa druhé dvere, ktoré si nevšimla prudko otvorili. Stál v nich Malfoy, očividne očarený úkazom, ktorý sa mu naskytol. Rose tam stála úplne nahá a mokrá. Rýchlo schmatla uterák a zakryla sa ním.
"Čo tu pre Merlinove gule robíš?!!" Skrýkla na neho. To akoby ho prebralo.
"Prepáč, ale netušil som, že máme spoločnú kúpeľňu." Zdvihol ruky ako keď sa niekto vzdá.
"Vypadni, rozumieš? Vypadni!" Vrieskala po ňom až kým sa dvere znova nezavreli. Potom si oprela hlavu o studené kachle a snažila sa upokojiť najmä tú červeň, ktorá ju zaliala. Scorpius Malfoy, ten Malfoy na ňu práve vyjavene zízal. Povzdychla si a rýchlo sa osušila a upravila. Prezliekla sa do hodvábnej nočnej košele a zaliezla do svojej izby.

Scorpius za sebou udivene zavrel dvere. Hodil sa na posteľ a rozmýšľal nad tým, čo práve videl. Jednoznačne som sa mýlil, keď som si myslel, že nemá dobrú postavu, ale to sa predsa dá ospravedlniť, veď v uniformách dievčatám nevyniknú všetky krivky. Áno, je pravda, jej telo je dokonalé. A ani v tvári nie je škaredá, vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím, patrí medzi najkrajšie dievčatá šiesteho ročníka. Hlavná prefektka, a tou ryšavou hrivou a zeleno-hnedými očami je zvláštna, výnimočná. Ale ako to... že to všetko viem? Nikdy som si ju nejako nevšímal, bola iba istý druh zábavky. No dobre, všímal som si ju. Ale nie takto .. či? Pokrútil hlavou, aby zahnal horúce myšlienky na ňu. Asi by som sa jej mal ospravedlniť. Rozhodol sa a postavil sa. Snáď bude v spoločenskej miestnosti. Vstal a šiel sa tam pozrieť. Nebola tam. Frustrovane si prehrabol vlasy a hodil sa do zeleno-strieborného kresla s potlačou hada.

Rose zatiaľ roztrasene sedela na posteli. Ach ako je zahanbená. Pred Malfoyom. Peroxidovým hlupákom, ktorý by si nemal zaslúžiť ani jeden jediný jej pohľad. Maximálne tak pohľad opovrhnutia. Avšak čouž. Možno by sa mala upokojiť čítaním kníh, veď v spoločenskej miestnosti je predsa knižnica. Postavila sa a pobrala sa k dverám. A vtedy ho zbadala. Sedel v jednom zo slizolinských kresiel a plamene mu tancovali po tvári. Zadumane pozeral do ohňa. Cestou ku knižnici si nervózne hrýzla peru a vyberala si knihu, ktorú si prečíta. Jessica a svet mágie sa jej videla ako najlepšia. Teda, v skutočnosti to bola prvá kniha, ktorá jej vošla pod ruku. Sadla si do chrabromilského kresla, rovno oproti nemu a pohrúžila sa do knihy. Asi po desiatich minútach sa Scorpius po vnútornom boji so sebou samým ozval.
"Ja, prepáč, že som tam tak vtrhol." Rose zdvihla hlavu a pozrela mu do očí, v ktorých sa mihotali plamienky.
"Je to v poriadku." Usmiala sa.
"Mimochodom, máš dobrú postavu." zatiahol a už sa správal typicky Malfoyovsky. Rose očervenela až po korienkov ryšavých vlasov a ovrátila pohľad do ohňa.
"Hej a Ryšaňa, nič sa tým nezmenilo." Uškrnul sa. "Stále si moja nenávidená polovičná husička." Smial sa.
"To máš jasné, môj najdrahší fretkin syn." Žiarivo sa na neho usmiala.
"Ach nevychvaľuj ma tak, lebo budem namyslený." presadol si bližšie k nej.
"Už viac nafučaný byť nemôžeš." Naklonila sa k nemu a zašepkala mu to do ucha.
"Ver tomu, že môžem." povedal a posadil si ju na koleno.
"Čo-čo to robíš?" zakoktala.
"Tebe sa to predsa tak páči nie? Byť v blízkosti najviac sexy chalana na škole." Cítila jeho horký dych na jej krku a zachvela sa. Určite nie! Nenávidí ho!
"Dobre dosť bolo srandy." Prudko sa postavila, no on ju stiahol späť.
"Nesúhlasím." Zazubil sa na ňu.
"Ako to, že ne-nesúhlasíš?" Pýtala sa so zmesou strachu a zdesenia v hlase. Nad tým sa musel v duchu pousmiať.
"Tu sranda ešte len začína."

Vianočný Ples - 1. Kapitola

21. november 2011 at 20:49 | Anne :)* |  Vianočný ples

Mladá šestnásťročná chrambromilčanka sedela v knižnici za jedným z drevených stolíkov. Červené vlasy jej vždy vyčnievali z radu a hnedozelené oči ako ona nemá snáď nikto na škole. Mala oblečenú klasickú uniformu skladanú z hnedých silónok, čiernej sukne, bielej blúzky, čierneho habitu lemovaného červeným pásikom a odznakom fakulty a šarlátovo-zlatú kravatu. Na stole sa kopilo mnoho kníh, od transfigurácie až po elixíry. Bola pohrúžená do Herbológie pre šiesty ročník, keď ju niekto vyrušil.
"Ale, ale. Dcéra zradcu krvi a humusáčky." Ozval sa posmešný hlas blondiaka s tmavomodrými očami a vyšportovanou postavou. Jeho ružové pery sa sformovali do úškrnu, keď zdvihla hlavu a zachmúrila sa na neho.
"Ach môj peroxidovaný idiot mi už normálne začínal chýbať." Odvetila štipľavo.
"Samozrejme, komu by niekto taký dokonalý, ako som ja nechýbal?" Položil otázku do vzduchu.
"Osobne si myslím, že ty by si nechýbal ani tej bielej fretke, čo si hovorí tvoj otec." Poznamenala nenútene a vrátila sa ku čítaní knihy.
"Ako sa opovažuješ povedať jedno krivé slovo o mojom otcovi?!" Vyštekol na ňu a vytiahol prútik.
"Opovažujem, úbožiačik maličký." Ani ňou nemyklo keď začal vyslovovať kliadbu.
"Ehm, neruším?" Ozval sa jemný, starobou poznačený hlas Minervy McGonagallovej, riaditeľky Rokfortu a zároveň vedúcou Rose-inej fakulty - Chrabromil. Malfoy sa stiahol. Rose sa v duchu pre seba uškrnula. To bude malér.
"Mohli by ste prosím vás prísť do mojej riaditeľne? Ďakujem." Otočila sa na päte a zmizla z knižnice. Rose si pobrala svoje veci a na Malfoya ani nepozrela.

Stáli v riaditeľni a nervózne čakali, čo sa bude diať. Nič som neurobila! Pomyslela si Rose Weasleyová zúfalo. Teda, vyprovokovala som Malfoya ale to sa predsa nepočíta nie? Ja som naňho prútik nezdvihla.
"Iste vás zaujíma, prečo som vás zavolala. Pán Malfoy, Slečna Weasleyová." Ponúkla im nech si sadnú. Rose len zmätene prikývla.
"Ako iste viete, škola potrebuje hlavného prefekta a hlavnú prefektku. Takže týmto vám oznamujem, že ste sa stali od tohto momentu Hlavnými prefektami Rokfortu. Svoje veci máte už v prefektských izbách, ku ktorým sa dostanete cez prefektskú spoločenskú miestnosť, ktorá sa nachádza na štvrtom poschodí vpravo. V tomto roku bude vašou najdôležitejšou úlohou zorganizovať Slávnostný Vianočný Ples, na počesť 1050 rokov od vzniku Rokfortskej školy čarodejníckej. Prízvukujem, musíte sa o to postarať spolu, nie ako jednotlivci. Teraz môžete odísť." Rose a Scorpius na ňu ešte hodnú chvíľu zízali. Má organizovať Vianočný ples s Malfoyom. S tým tupým peroxidovaným fretkovým synom! Pomyslela si.
"Nehovorím snáď dosť jasne?" Ozvala sa po chvíli McGonagallová a ona až nadskočila. Zdvihla sa a omámene odišla. Na štvrté poschodie do prefektskej spoločenskej miestnosti. Bola tam ešte pred Malfoyom. Ten sa zrejme ešte išiel posťažovať Blance Flintovej a ona ho zrejme utešila. No .. radšej ani nechcem vedieť čím. Ale vlastne, prečo rozmýšľam nad tým tupým idiotom? Hovorila si v hlave. Keď zašepkala heslo portrétu, takmer spadla na zadok. Miesnosť bola obrovská. V strede boli šarlátovo-zlaté a smaragdovo-strieborné pohovky a kreslá, ktoré vyzerali veľmi pohodovo. V stene stál mohutný krb, ktorý vyžaroval útulnú atmosféru a ohník si veselo pukotal. Po stenách vyseli portréty rôznych ľudí, medzi ktorými spoznala bývalých riaditeľov, Dumbledora a Snape-a, Štyroch zakladateľov Rokfortu - Richarda Chrabromila, Salazara Slizolina, Brunhildy Bifľomorovej a Brigity Bystrohlavovej. Miestnosť obsahovala veľkú knižnicu na jednej strane, ktorá bola až preplnená knihami a miestnosť lemovali sviece. Namiesto stropu tam bola obloha plná hviezd, niečo podobné ako vo Veľkej sieni. Zrazu sa zvrtla, lebo portrét hlučne zaškrípal a vynoril sa Draco.
"Uchvátená, Ryšavka?" Opýtal sa posmešne. "Také niečo vo svojom malom domčeku nevidíš často, čo?" Smial sa.
"Och máš pravdu, som uchvátená, ale tým, ako môže na svete existovať taký debil ako ty." Nemala to povedať, vedela, že nie.
"Teraz tu nie je McGonagallová aby ma zastavila." Povedal naštvane a pristúpil k nej s prútikom v ruke.
"Len to skús." Povzbudzovala ho Rose.
"Nebojíš sa?"
"Teba? Ani trochu. A teraz dobrú noc." Otočila sa, čim ho poriadne švihla vlasmi po líci a pobrala sa do svojej izby. V tej bola zasa obrovská posteľ, pri nej nočný stolík so sviecou, pracovný stôl a stolička, na ktorom už ležal jej kufor a taška, a veľká skriňa v kúte izby. Všetko tu bolo šarlátovo-zlaté. Pri nočnom stolíku boli ešte jedny dvere. Otvorila ich a ocitla sa vo veľkolepej kúpeľni, zloženej s obrovskej vane a asi milióna kohútikov, asi desiatich umývadiel a piatich WC. Bola ako v sne. Takúto miestnosť v Rokforte ešte nikdy nevidela. Toto bude paráda.
"Chcelo by to sprchu." Povedala si Rose sama pre seba veselo a hneď si bežala pre veci do izby.

Tak to bude úžasné. Žiť v jednej miestnosti s Ryšaňou a v Slizolinskej klubovni mať na krku Blancu, ktorá sa bozkáva ako uslintaný pes. Aspoňže na to jedno bola dobrá, o čom silno pochybujem v prípade Weasleyovej. Nemá na to postavu ani povahu. S týmito myšlienkami sa Scorpius pobral do izby. Bola presne taká istá ako Rosina, ibaže smaragdovo-strieborná. Všimol si dvere na druhom konci izby. To bude kúpeľňa. V momente ako otvoril dvere do spoločnej kúpeľne, oči mu takmer vypadli z jamôk.

Info k poviedke Vianočný ples

21. november 2011 at 20:29 | Anne :)* |  Info
Pairing: Rose/Scorpius
Chapters: ?
Úryvok: "Ale, ale. Dcéra zradcu krvi a humusáčky." Ozval sa posmešný hlas blondiaka s tmavomodrými očami a vyšportovanou postavou. Jeho ružové pery sa sformovali do úškrnu, keď zdvihla hlavu a zachmúrila sa na neho.
"Ach môj peroxidovaný idiot mi už normálne začínal chýbať." Odvetila štipľavo.
"Samozrejme, komu by niekto taký dokonalý, ako som ja nechýbal?" Položil otázku do vzduchu.
"Osobne si myslím, že ty by si nechýbal ani tej bielej fretke, čo si hovorí tvoj otec." Poznamenala nenútene a vrátila sa ku čítaní knihy.
"Ako sa opovažuješ povedať jedno krivé slovo o mojom otcovi?!" Vyštekol na ňu a vytiahol prútik.

1. Kapitola už dnes! (:


Info k poviedke Mistletoe

20. november 2011 at 19:09 | Anne :)* |  Info

Pairing: Fred/Hermione
Dej: Čo keby sa blížili dlhoočakávané Vianoce a Hermiona by sa ocitla po Imelom* s Fredom Weasleym? A čo keby sa od toho momentu všetko obrátilo hore nohami? Hermione a Fredovi jedno nevinné imelo zmení od základov celé ich životy. Ich príbeh sa skomplikuje o hádky, ale nikto by v tom nečakal lásku, ktorá sa znenazdajky objaví.
Úryvok nie je k dispozícií;)
*Imelo - Mistletoe

Info k poviedke Power of Love

20. november 2011 at 18:29 | Anne :)* |  Info

Pairing: Remus Lupin/Nymphadora Tonks
Dej: Ich posledný deň života.
Úryvok:
V jeden neobyčajný večer sedela Tonksová s Lupinom v objatí a v tichosti pozerali do kozuba. Plamene ohňa im tancovali po tvári a boli šťastní. Vo vedľajšej izbe spal malý chlapček s tmavými očami a tyrkysovými vláskami, ktoré každý deň menia farbu. Áno, malý Ted Tonks zdedil vlastnosti svojej matky. Zrazu sa obývacou izbou ozval hlas, ktorý rozveselil všetkých obyvateľov domu.
"Máme nové správy o počasí! Blesk udrel! Opakujem, Blesk udrel!"
"Harry je na Rokforte!" Skríkla Tonksová.
"Cez bar U Kančej hlavy sa dostaneme do Rokfortu, poďme." Zavelil Lupin a spolu s Tonksovou sa premiestnili rovno do baru U Kančej hlavy, netušiac, že na konci tohto dňa budú obaja mŕtvi.

Diagon Alley

20. november 2011 at 17:39 | Anne :)* |  Jednorázovky
Kráčala sama v jedno horúce letné popoludnie Šikmou uličkou. Ako sa rozhliadala, nezazrela človeka, ktorý by bol sám, samozrejme nepočítajúc ju. Áno, čarodejníci sa zdržiavali v skupinkách po troch a viac, nikto sa neodvážil potulovať sa sám, najmä, keď ho za každým rohom mohlo zabiť smrtiace zaklínadlo. Cítila sa opustene, keď tu šla tak sama. Ach aká bola hlúpa, keď si myslela, že to tak bude lepšie, keď bude bez spoločnosti. Okolo nej prešli muži v tmavých plášťoch a jej nevenovali ani jeden pohľad, aj keď by mali. Je predsa humusáčka a je na zozname tých, ktorí sa majú dostaviť na ministerstvo mágie na výsluch. Kráčala však sebavedomo a navštevovala len tie obchody, kam nevyhnutne musela ísť, a ktoré boli bezpečné, aby nikto neprezradil, že tam bola. Akurát si obzerala jedno kníhkupectvo, keď vtom do nej niekto vrazil.
"Hej! Dávaj pozor!" Mladý plavovlasý chalan zdvihol hlavu, aby sa pozrel do koho vrazil. Tvár mal jemnú s detskými črtami, tmavomodré oči ako ultramarín, ako rozbúrené more sa teraz pozerali do tej jej zlatisto-hnedých. Zvraštila obočie. "Ale, ale, koho to tu máme humusáčka. Nemala by si sa potulovať takto sama, je to pre teba nebezpečné." zvýraznil posledné slovo.
"Ale, ale blonďavá fretka, ver tomu, že ani ty by si sa tu nemal potulovať sám, najmä po tom, čo si zradil vlastného otca." Zdvihla bradu hore.
"Vieš Grangerová, ja sa na rozdiel od teba viem uchrániť." Šepol a pozeral na ňu s úškľabom. Nadurdila sa takmer v momente ako nejaká pávica.
"Ja sa neviem brániť?!" Skríkla a ľudia na nich len tak pozerali. Potom spravila to, čo od nej nečakal. Strelila mu facku! Jemu, Dracovi Luciusovi Malfoyovi! Keďže na nich upútala pozornosť tak ju stiahol do bočnej uličky a chvíľu na ňu nemo pozeral.
"Zasekla sa ti platňa, Malfoy?" Spýtala sa pobavene. Necítila strach, aspoň nie voči nemu.
"Ty si mi práve ..." bľabotal nezrozumiteľne.
"Strelila jednu zaucho, áno." Prikývla pobavene. Zagánil na ňu naštvane a zdrapil ju za rameno.
"Ako si sa opovážila? Mne?" Sykol.
"Au pusť ma Malfoy to bolí!" Kňučala Hermiona.
"Buď tichšie, niekto nás môže počuť!" No Hermiona neprestávala a jemu napadol len jediný spôsob ako ju umlčať. Avšak netušil, že toto zmení jeho život od základov. Pritiahol si ju k sebe a jemne pritisol jeho bledoružové pery k tým jej. Cítil ako sa na chvíľu zachvela. Čakal úder, ktorý neprichádzal. Na Dracove prekvapenie mu Hermiona bozk opätovala. Jemne ju uhryzol do dolnej pery žiadajúc o vstup do jej úst. Pootvorila ústa a ich jazyky sa začali spolu hrať. Po chvíli, ktorá sa zdala ako nádherná večnosť, krásny sen sa od seba odtrhli.
"Ja, nuž musel som ťa nejako umlčať." Povedal a jeho modré oči sa vpíjali do jej karamelovo-čokoládových.
"Je to .. v poriadku." Vyjachtala a snažila sa polapiť dych. "Ja už budem musieť ísť, však vieš, nemôžem sa tu sama potulovať." Dokončila prerývane.
"Nie si sama, si so mnou." Draco pocítil zvláštnu túžbu byť s ňou a ochraňovať ju. Byť jej veľkým ochrancom proti zlu, ktoré číhalo všade naokolo.
"Ja, myslela som to inak." povedala a odišla tak rýchlo, že si všimol už iba jej kučery na rohu ulice.

Zastavila až keď si bola istá, že ju už nemôže dobehnúť. Oprela sa chrbtom ku studenej stene a snažila sa vyčistiť si myšlienky. Draco Malfoy ju pobozkal. Áno, ju humusáčku.
Chcel ťa len umlčať! - Kričala jedna polovica mozgu.
Ale keď ten bozk bol taký dokonalý.
Nič viac od neho nečakaj!
Čo keď?
Nie! Je to Malfoy!
Potriasla hlavou aby vyhnala z hlavy túto nezmyselnú vojnu myšlienok. Má pravdu, nič od neho nemôže čakať lebo je to Malfoy. Slizký hnusný peroxidovaný idiot, ktorý sa bozkáva tak dokonale ako nikto iný na svete a má také nádherné oči. Dosť, DOSŤ! Nebude na Malfoya myslieť. Poobzerala sa po okolí a odmiestnila sa preč.

Draco stál na mieste ako soľný stĺp. Po chvíli zdvihol ruku a prešiel si ňou po perách. Nikto, s kým sa bozkával sa nebozkával tak dobre ako ona. Veď je to len humusáčka Grangerová. Nebude na ňu myslieť. A s touto myšlienkou sa odmiestnil preč.

Nadchádzal prvý deň posledného ročníka na Rokforte. Hermiona posledné týždne bola v Brlohu tak ako každý rok. Ráno bolo rušné, museli sa baliť a čakať na požičané ministerské autá. Ledva-Ledva stihli dobehnúť na nástupište 9 a trištvrte. Harry, Ron, Hermiona a Ginny naložili batožinu do svojho kupé a šli zakývať pánovi a pani Weasleyovcom. Vlak sa pohol a o chvíľu celý zmizol za zákrutou. Zasa šli do svojho druhého domova. Na rokfort. Hermiona šla za vozíčkom s občerstvením a uvidela tam Malfoya. Tvárila sa že nič, ale jej srdce začalo biť ostošesť, roztriasli sa jej nohy a mierne očervenela. Zdvihla pohľad a stretla sa s jeho modrými očami. Usmial sa na ňu a sklopil oči. Rýchlo si vzala tekvicové pirôžky a ponáhľala sa nazad do svojho kupé.

Pár týždňov po začatí školského roka sedela Hermiona Grangerová na kameni a pozorovala hladinu jazera neďaleko Rokfortu. Myslela si že je sama a tak ostala ponorená vo vlastnej mysli. Rozmýšľala nad nadchádzajúcim Halloweenom.
"Smiem si prisadnúť?" Ozvalo sa spoza nej, až nadskočila. Spoznala jeho hlas, vždy by ho spoznala.
"Hm hej. Vyľakal si ma." Hodila na neho obviňujúci pohľad.
"Prepáč to som nemal v úmysle Grangerová." Riekol.
"Čo tu robíš?" Opýtala sa ho a odvrátila sa od neho nazad k jazeru.
"Prechádzal som sa a uvidel ťa. Napadlo mi, že by si uvítala spoločnosť."
"Nepotrebujem spoločnosť takže môžeš odísť." prehovorila. Posledné týždne sa mu vyhýbala, prečo kruci musel teraz prísť? Zobral jej tvár do dlaní a otočil ju k sebe.
"Prečo sa mi vyhýbaš?" Zašepkal a vnímal iba ju.
"Ne-nevyhýbam." Zakoktala a jej sladký dych mu udrel do nosa a mal silnú potrebu pobozkať ju.
"Neklam, nikdy si nevedela klamať." Uškrnul sa.
"Fajn ja .. ty .. je to divné." Povedala.
"Tak to myslím urobím ešte divnejším." Poznamenal a znova ju pobozkal. Teraz to bol iný bozk. Viac precítený, viac romantický, nie rýchly. Po chvíli sa od neho odlepila.
"To nemôžeme Draco." Povedala.
"Ale môžeme. Nezáleží na nikom, na žiadnom názore. A ak ťa tvoji najlepší priatelia majú radi, pochopia to." Zamyslela sa nad tým.
"Máš pravdu." Usmiala sa a tentoraz ho pobozkala ona. Na názore ostatných nezáleží, ak sa dvaja ľúbia!

Always & Forever - Epilóg

20. november 2011 at 17:22 | Anne :)* |  *Always and Forever*

Malé plavovlasé dievčatko stálo vo svojej detskej izbičke a pozorovalo prírodu. V nevinných a bezmocných rúčkach zvieralo obľúbenú rozprávkovú knihu. Jej otec ju ticho a bez povšimnutia pozoroval cez pootvorené dvere. Malo šedé oči, ktoré žiarili ako dve hviezdy, keď bola šťastná, a boli tmavé ako mračná, keď bola nahnevaná, keď niečo nevyšlo podľa jej predstáv. Bola ako pyšná princezná. Povahu mala po Hermione a vzhľad zas po Dracovi. Ich prvorodená desaťročná dcérka. Zrazu sa otočila akoby celý čas vedela, že Draco je tam, kde je.
"Ocko!" Vykríkla a rozbehla sa k nemu. Kniha jej vypadla z rúk, keď ho silno objala. "Čo tu robíš?" Spýtala sa so zvedavým pohľadom.
"Prišiel som pozrieť malú princeznú Charlotte." V jeho láskavom pohľade bolo toľko lásky, až by to malo byť trestné. Zdvihol ju na ruky a zišiel s ňou po schodoch za Hermionou, ktorá s objemným bruškom sedela v ich knižnici a čítala. Draco sa v duchu zasmial.
"Mami! Kedy príde braček medzi nás?" Pýtala sa Charlotte, už po stý krát.
"Onedlho." Zdvihla pohľad a usmiala sa na muža. Ten zložil Charlotte z rúk a naklonil sa k nej.
"Je si veľmi istá tým, že bude mať bračeka." Zasmial sa a jemne ju pobozkal.
"Veď aj bude. Viem to. My ženy to vždy vieme." Uškrnula sa.
"Dobre, ale tentokrát meno vyberám ja. Hyperion Draco Malfoy." Hermiona sa zamračila.
"Hyperion? Veď to je meno jedného z mesiacov, len už neviem, ktorej planéty."
"Vždy som vedel, že si múdra." Znova ju pobozkal. Potom si k nej prisadol a privinul si ju k sebe. Charlotte sa len zamyslene prehrabávala v knihách. Boli spolu. Vždy a navždy. Oni štyria.

Anne* aneb Autorka

20. november 2011 at 16:53 | Anne :)* |  Anne*

Narodila som sa 15.12.1997, tzn. že o necelý mesiac budem mať 14:). Moje obľúbené farby sú modrá, fialová a zelená. Vo voľnom čase rada píšem poviedky, najmä o niečom, čo poznám dokonale (Harry Potter najviac). Milujem hudbu Bruna Marsa, Pitbulla, Birdy a LMFAO. Som beznádejný romantik. Najkrajšia smrť? - Umrieť v náručí milovanej osoby (: .. Doteraz som sa venovala aktívne volejbalu ale teraz na to zvysoka (s prepáčením) seriem, už ma to nebaví. Milujem svoju rodinu, aj keď nie vždy to je medzi nami ružové, milujem svojich priateľov, bez ktorých by som bola absolútna nula, milujem hudbu, deň bez hudby by ma asi zabil. Moje najväčšie koníčky sú písanie slohov a úvah, písanie poviedok a čítanie kníh. Inak mám modré oči, na červeno odfarbené vlasy, veľký nos a celkom šíthlu postavu.
Pesničky:
Birdy - Skinny Love
Bruno Mars - It Will Rain
Lil Rain - Adore You
Majk Spirit - Som aký som
Cher Lloyd - With ur love
Pitbull - Give me everything
Britney Spears - Criminal
Swedish House Mafia - One
30 Secon to Mars - This is War
One Direction - Gotta Be You
Eminem - When I'm Gone

Filmy:
Twilight
New Moon
Eclipse
Breaking Dawn
Harry Potter 1-7
Forest Gump
Šifra Mistra Leonarda

Seriály:
Stratené Duše
N.C.I.S
Upírske denníky

Autor poviedok:

Always & Forever - 5. Kapitola

20. november 2011 at 16:41 | Anne :)* |  *Always and Forever*
Posledná kapitola, v skutku krátka, ostáva už len epilóg:)
Hermiona stála skoro ráno pred sídlom Malfoyovcov a odhodlávala sa, aby zazvonila. Po desiatich minútach však zazvonila a nervózne si hrýzla peru. Otvoril prekvapený Draco.
"Meníme si roly? Teraz budeš ty chodiť ku mne?" Zasmial sa.
"Nie, ale potrebujem s tebou hovoriť. Je to dôležité." Nervózne prekračovala z nohy na nohu.
"Aj ja s tebou potrebujem hovoriť. Poď ďalej." Povedal a ona vstúpila do obrovskej chodby. Nevychádzala z úžasu. Síce tu už raz bola, ale to bolo v zajatí Bellatrix, takže sa nestihla poobzerať. Draco ju zaviedol do jeho izby, lebo Narcissa bola v obývačke.
"Takže ..." Začala, no on ju prerušil. Nie však slovom, ale tým, že si ju k sebe pritiahol a pobozkal ju. Chvela sa a bozk mu opätovala.
"Takže?" Spýtal sa s úsmevom a pozerali si do očí a dotýkali sa nosmi.
"Milujem ťa." Šepla a znova ho pobozkala.
"Aj ja teba. Poďme odtiaľto preč." Navrhol.
"Kam?"
"Čo tak opustený ostrov v Cancune?" Navrhol. "Budeme tam iba sami dvaja." Uškrnul sa.
"Mmm tak to beriem." Zasmiala sa a spoločne sa odmiestnili. Na opustenej pláži strávili celý deň. Kúpali sa, naháňali a bolo im obom neopísateľne.
"Pôjdeme domov?" Opýtal sa tesne pred polnocou Draco.
"Nie, ešte som neurobila jednu vec. Tri mesiace sme mrhali časom." Povedala Hermiona a jemné vlny im obmývali nohy.
"Súhlasím." Usmial sa. Vedel, na čo myslí. Na to isté myslel on.

Ráno sa prebudili a stále boli na ostrove. Prespali tam.
"Si nádherná." Zašepkal jej ticho do ucha.
"Ty ešte nádhernejší." Odvetila a s úsmevom mu ležala na nahej hrudi.
"Mám na teba ešte jednu otázku Hermiona." Uškrnul sa v duchu.
"Áno?"
"Vydáš sa za mňa?" Na chvíľu sa mu zdalo, akoby prestala dýchať a zastavilo sa jej srdce.
"Porozmýšľam nad tým." Začala sa smiať. "Ale nie, samozrejme, že áno." V tej chvíli bol Draco Lucius Malfoy najšťastnejším človekom na planéte.
"Milujem ťa." Šepkal jej do ucha.
"Aj ja teba a vždy budem. Vždy a navždy."

Always & Forever - 4. Kapitola

18. november 2011 at 8:00 | Anne :)* |  *Always and Forever*

Začali sa stretávať. Trávili spolu každý deň, každú voľnú chvíľu ako kamaráti. Vyšli von skoro ráno a odprevádzal ju až neskoro v noci. Hermiona začala znova používať mágiu, vyhodila aj najvernejšie slúžky. Úplne zabudli na ponúknutú prácu. Nikdy ho nepozvala do jej domu. Ani on ju. Nepotrebovali to. Svet je veľký, oni sú čarodejníci, môžu si užívať všetok voľný priestor vďaka premiestňovaniu. Dnes ráno, tak ako obyčajne zaklopal na jej dvere. O zlomok sekundy mu otvorila.
"Tak kam ideme dnes?" Spýtala sa s úsmevom. Minule skončili v Taliansku a dopriali si jeden deň pri mori. Hermionu trochu zamrzelo, že sa úplne vykašľala na Ginny, Rona a Harryho, tak ich plánovala dnes navštíviť.
"Rozmýšľal som nad Parížom." Usmial sa.
"Tak fajn. Ale dnes musím prísť skôr, už celú večnosť som nebola s Harrym, Ronom a Ginny. Priznám sa ti, pri tebe som na nich úplne zabudla." Usmiala sa. A pri tomto jej úsmeve zrazu pochopil všetko. Zamiloval sa do nej. Do humusáčky, do dievčaťa, pre ktoré by nemal venovať ani jeden pohľad. Odvrátil sa a otočil sa jej chrbtom. Nie, to nemôže byť pravda. Na chrbte cítil jej nechápavý pohľad.
"Draco? Si v poriadku?" Spýtala sa ustráchane a ním akoby prebehol mimoriadne silný elektrický prúd. Otočil sa nazad k nej.
"V úplnom." Usmial sa. Po prvý krát ho nazvala menom. "Pôjdeme?" Chytil ju za ruku a premiestnili sa. Prežil s ňou deň, ktorý ubehol rýchlejšie ako všetky predtým, deň krajší ako tie ostatné. Ani sa nenazdal a už ju odprevádzal ju Potterovcom. Nevšimli si, ako ich Ginny pozorovala z okna. Dívala sa na nich, ako ju objal a potom sa odmiestnil. Hermiona zaklopala.
"Poď ďalej Hermiona." Zakričala na ňu Ginny a ona vošla. Poobzerala sa, no Harryho nevidela.
"Kde je Harry?" Spýtala sa.
"Ešte na ministerstve." Povedala dosť urazeným hlasom Ginny. Kamarátky sa na seba chvíľu dívali a potom sa nemotorne objali. Predsa s Ginniným bruškom to nebolo také jednoduché. Bola v siedmom mesiaci.
"Dlho sme sa hm .. nevideli." Povedala Ginny, keď si sadli do obývačky so šálkami kávy.
"No vieš ja, teraz nemám čas." Tvár jej zaliala červeň a znervóznela. Ginny na ňu chvíľu pozerala, a všetko jej bolo jasné.
"Zamilovala si sa do neho." Povedala jednoducho po chvíli.
"Čo ako vieš? .. Do koho? Nie!" Vykríkla.
"Ale áno. Neklam samú seba, len si to priznaj. Už tri mesiace si pomaly každú sekundu s ním." Zovrela šálku silnejšie.
"Odkiaľ to vieš?" Spýtala sa prekvapene.
"Všetci o tom hovoria. Ako vás vídajú. Že sa od seba ani nepohnete. Prečo práve Malfoy?" Spýtala sa. "Prečo nie napríklad George? Alebo Lee, Seamus alebo Dean?"
"Ja .. neviem. Draco mi pomohol dostať sa z toho všetkého. A mám ho veľmi rada." Povedala bezmocne.
"Len rada?"
"Ach ja neviem daj mi s tým pokoj!" Hermiona vyskočila na rovné nohy a odmiestnila sa preč. Ginny sa v duchu usmievala. Nemýlila sa. Hermione sa podarilo premiestniť rovno do postele, kde znova rozmýšľala celú noc. Áno, Ginny mala pravdu. Miluje ho. Zajtra za ním zájde ešte skôr ako po ňu príde. Musí s ním o tom hovoriť.

Miluje ju, vie to. Zajtra za ňou pôjdem a poviem jej všetko. Pomyslel si Draco, ktorý sedel pred kozubom v sídle Malfoyovcov. V jej prítomnosti sa cíti tak dobre. Jej úsmev je tak nádherný, má také prekrásne oči a vlasy, tie neposlušné kučery. Je dokonalá.