close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

November 2011

Always & Forever - 3. Kapitola

17. november 2011 at 23:10 | Anne :)* |  *Always and Forever*

"Kam ideme?" Pýtala sa po chvíli. Stále ju držal za ruku a niekam viedol.
"Na obed a potom do jedného parku. Na druhom konci Londýna. To znamená, že sa premiestnime. Ty nás premiestniš." Zvýraznil poslednú vetu.
"Prečo? Prečo chceš aby som bola zasa normálna? Zas .. čarodejnica?" Pýtala sa, kým prechádzali pomedzi Londýnske autobusy cez autobusovú zastávku.
"Nechcem mať za sekretárku mŕtvolu." Zatiahol.
"Myslíš, že som schopná znova .. žiť? Po tom všetkom? Vojna ma zničila. Vnútorne." Upresnila.
"Nemyslím si to. Viem to. Prinútim ťa znova žiť." Viac už k tomu nepovedal. A ani Hermiona. Po chvíli došli do malej reštaurácie, vnútri veľmi útulnej. Hermiona chcela jesť dnu, ale Draco ju vyviedol von, na terasu.
"Dobrý deň, čo si dáte?" Opýtala sa čašníčka a žiarivo sa na Draca usmiala. On akoby si ju ani nevšimol. Nevenoval jej väčšiu pozornosť, ako nejakému mravcovi na zemi.
"Čo si dáš?" Spýtal sa ma a v očiach mu pohrával úsmev.
"Ja .. neviem."
"Dobre, takže dvakrát Lasagne a dve veľké šálky horúcej čokolády." Objednal aj za mňa.
"Čokolády?" Začala sa smiať Hermiona.
"Áno. Čokoláda vytvára hormóny šťastia. Dnešný deň stráviš so mnou, a ja ti predsa nedovolím, aby si vybuchla." Celý deň. S ním. S .. Malfoyom! Nereálne.
"Celý?" Spýtala sa pobavene.
"Celý." Potvrdil.
"No určite. O šiestej bežím domov."
"So mnou v pätách. Nedovolím, aby si sa zasa utápala v slzách. Či v myšlienkach alebo v samote, alebo v čom to sa ty utápaš. Nedovolím ti, aby si sa nakoniec aj utopila." Jeho hlas znel utrápene.
"Určite. A tak prespať by si ešte nechcel?" zažartovala a on prvý krát zbadal úsmev. V jej očiach. Konečne sa smiali aj jej oči. Nádherné hnedé oči ako pohár mliečnej čokolády.
"Kľudne." Mykol ústami. A ona si myslela, že to tiež myslí zo srandy. On to však myslel smrteľne vážne. Po chvíli im priniesli jedlo. Už si ani nespomínala, kedy mala naposledy horúcu čokoládu. Asi v posledný ročník na Rokforte. S chuťou zjedla a popritom sa s Dracom rozprávala o všeličom. O práci, o rodine, o Rokforte, o Ministerstve Mágie a podobne. Keď popíjala čokoládu, na ceste si jedno malé dievčatko rozbílo porcelánovú sošku a rozplakalo sa. Hermione to nedalo a nenápadne vytiahla prútik.
"Reparo." zašepkala a soška bola ako nová.
"Ale, ale, čo sa to so slečnou Grangerovou deje?" Hovoril Draco pobavene. "Ona nám čaruje." podrýval ďalej.
"Len daj pozor, aby som nezačarovala aj teba." pohrozila mu. "Ginny ma naučila nejaké tie odpaľovacie kúzla." Pokračovala.
"To by si mi neurobila." Vravel nevinne s nežným výrazom.
"Ver tomu, že hej, zradca." Uškrnula sa. Zrazu zvážnel. A zosmutnel.
"Ani netušíš ako to ľutujem." Hovoril pomaly.
"Ja .. prepáč, nechcela som."
"To je jedno. Aj tak sa už nič nedá zmeniť. Nič. Hermiona ho chytila za ruku a pozrela mu do očí.
"Nechcem pokaziť tento deň, Draco. Nebuď smutný, nekazme si ho." Povedala láskavo. Draco ožil. Zdvihol hlavu a pozrel na ňu.
"Vážne si ma oslovila menom?" Opýtal sa prekvapene a silno jej stisol ruku.
"Nuž .. áno. Myslím, že tie časy, keď sme sa nenávideli už pominuli. Či?" Doložila váhavo.
"No hej .. už sú preč. Už nie sme deti."
"No o tom by sa dalo porozmýšľať. V tvojom prípade." Odľahčila atmosféru. Zasmial sa.
"Určite, vždy ma musíš urážať. Ideme?" Pustil jej ruku a vstal. Ochotne prikývla. Pobrali sa zaplatiť a zašli na roh ulice. Tam sa nikým nepozorovaní premiestnili. V parku prežili nádherný zvyšok dňa a on ju odprevádzal domov až neskoro večer. Pred dverami zastal. Obrátila sa k nemu a uprela svoje hnedé oči do jeho šedých.
"Ja, ďakujem ti, že .. že vďaka tebe opäť žijem." Hovorila a široko sa usmiala.
"Veď priatelia si predsa musia pomáhať." uškrnul sa. To však ešte netušil, že on už teraz k nej cíti niečo viac ako len obyčajné priateľstvo.
"Priatelia? Vážne?" Smiala sa.
"Naozaj." Ani by o tom nebola snívala. Byť kamarátka s človekom, ktorého kedysi tak nenávidela. V tej chvíli sa k nej sklonil a pobozkal ju na líce a potom na vlasy. Roztriasla sa, a srdce sa jej rozbúchalo. Potom sa len usmiala.
"Aj ja ti ďakujem, za nádherný deň. Zajtra sa uvidíme." Povedal ticho a šedé oči mu doslova žiarili. Otočil sa na päte a odmiestnil sa. Vedel, že zajtra s ňou bude znova.

News/Aké poviedky chystám...

17. november 2011 at 22:53 | Anne :)* |  Kôš
Čauky:)

Takže news na blogu. Články vymazané, všetko začína od znova. Poviedka *ALWAYS AND FOREVER* dnes 3. Kapitola!:) .. a čo chystám?
- Info o autorke
- Poviedky:
Lupin/Tonks - jednorázovka
Draco/Ginny
Draco/Hermiona
Hermiona/Harry
Ron/Hermiona

Zatiaľ mám také nápady a rozmýšľam o nejakých poviedkach z minulosti ako napr. Sirius a nejaké dievča .. James a Lilly, a podobne:) Máte sa na čo tešiť:)

Always & Forever - 2. Kapitola

16. november 2011 at 22:00 | Anne :)* |  *Always and Forever*
Ráno ju zobudil zvonček. Kde sú tie prekliate slúžky? Pomyslela si rozospato a šla otvoriť, neuvedomujúc si, že je v pyžame a vlasy jej stoja ešte viac dupkom ako obyčajne. Skoro až zhíkla. Vo dverách stál Draco.
"Dobré popoludnie," Uškrnul sa pri pohľade na ňu. Dokonca je nádherná aj teraz, keď je len vo vyťahanom pyžame a neupravená.
"Dobre ráno," unavene odvetila Hermiona. Až vtedy jej došlo, ako vyzerá.
"Pozveš ma aj dnu?" Opýtal sa naoko unudeným hlasom.
"To si ešte rozmyslím," Zasmiala sa. A ako zlato sa smeje. Až je to .. absurdné.
"Je nejaká vec, ktorú si nemusíš rozmyslieť?" Hovoril a tvár sa mu až skrivila sarkazmom.
"Ale áno, aj taká by sa našla." Uškrnula sa pre zmenu ona a otvorila dvere viac, aby mohol prejsť. Usmial sa a vošiel.
"Predpokladám, že nechceš na prvý deň do práce nastúpiť v pyžame a k tomu aj meškať," Poznamenal nezaujato.
"A kto povedal, že aj nastúpim?" Spýtala sa veselo. "Počkaj chvíľu, idem sa dať dokopy." Len nech to netrvá dve hodiny, ako u Pansy. Ách Pansy. To boli časy, keď s tým otravným psom chodil. Samé hrozné spomienky. Zasmial sa pri tom. Na Hermionu nečakal ani 15 minút a vrátila sa perfektne upravená. Draco sa na ňu díval s otvorenými ústami.
"Pozor, nech ti nestečie slina po brade," začala sa na ňom dobre baviť Hermiona. Vedela, že je krásna. Proste to videla v jeho očiach.
"Aj keby, do toho ťa nič," smial sa a rýchlo ich zavrel. Rezignovane si zložil ruky na prsiach. Hermiona si sadla do kresla oproti nemu.
"Rozhodla si sa?" Spýtal sa s menším záujmom, ktorý zakrýval. Proste to musí prijať. Musí.
"Nuž .. premýšľala som nad tým..." začala.
"Ty? Premýšľať?" Zažartoval, ale keď videl ako sa zamračila stíchol. Vždy bola predsa najlepšia. Najmúdrejšia. Chodiaca knižnica.
"Ha-ha," napodobnila ironický smiech a pokračovala akoby nič. "Premýšľala som nad tým a … prímam to. Nemôžem sedieť medzi štyrmi stenami večne," Usmiala sa na neho a on bol v tej chvíli od radosti bez seba .. vo vnútri. Navonok sa tváril akoby nič.
"Konečne počujem rozumné slovo, Grangerová. Vážne vyzeráš tak .. nespoločensky. Vlastne, kedy si bola naposledy von? A nemyslím tým len vyniesť smeti." Opýtal sa.
"Asi pred rokom a pol myslím." Uvažovala chvíľu. "Hej presne tak." Dodala.
"A naposledy si použila mágiu na niekoho kedy?" Pýtal sa ďalej a na tvári mu pohrával úsmev. Smutný úsmev. Ľutoval ju. Veď nemala dokopy nikoho. Ani Harry a Ron jej nemohli nahradiť skutočného priateľa, ktorý by ju vylákal von aj proti jej vôli.
"Tiež v tom čase." Ako dlho nečarovala. Nepoužila ani len mizerné malé kúzla v domácnosti. Všetko za ňu robili ľudia, slúžky. A nie prútik. Pamätá si, ako ho založila pod posteľ a rok a pol nevytiahla. Zo začiatku to bolo vážne .. Strašné ale po čase si zvykla.
"Tak fajn. Ideme." Prehovoril rozhodne.
"Nie nejdeme. Ideš, sám vonku týmito dverami." Zosadila ho rýchlo. No Draco sa nedal.
"Ideme. Choď si po prútik." Skoro jej to rozkázal.
"Kto ti dovoľuje rozkazovať v mojom dome?" Pýtala sa, ale mala pocit .. naplnenosti. Konečne ju niekto nútil, aby šla von. Ani Ginny sa k tomu nedokopala. Jej najlepšia priateľka.
"Ja sám." Uškrnul sa. Chvíľu na neho nepriateľsky zazerala, no potom sa otočila na päte a vyšla hore schodmi do svojej izby. Útulnej izby, v ktorej pri okne bola posteľ, vedľa nočný stolik a knižnica. A muklovské veci ako žehlička na vlasy, počítač a podobne. Všetko posypané hrubou vrstvou prachu. Nikdy nedovolila slúžkam ani len vkročiť do jej izby a tak sa jej to páčilo. Pri šatníku bol ďalší stôl, kde bola hŕba zarámovaných fotiek. Či už pohyblivé, alebo muklovské. Na chvíľu sa na ne zadívala. Najmä na fotku, kde bola ona a Ginny a potom na ďalšiu, kde bola s Harrym a Ronom. Ako prváci na Rokforte. Taká dlhá doba. 10 rokov ubehlo od toho dňa, keď zbadala prvý krát Rokfortský hrad. Pomaly prešla k posteli a zohla sa. Chvíľu šmátrala v prachu medzi pavúkmi, až vytiahla svoj prútik, zahalený pokrývkou jemného prachu. Rýchlo ho očistila a šla nazad do obývačky, kde na ňu Draco už čakal.
"Môžme?" Ani nečakal na odpoveď a neisto ju chytil za ruku a vyviedol von. Do sveta. Do všedného dňa. Pre ňu však bol neobyčajný.

Always & Forever - 1. Kapitola

10. november 2011 at 18:26 | Anne :)* |  *Always and Forever*

Sedela za stolíkom v obývačke, v mäkkom pohodlnom kresle a hľadela do prázdna. Premýšľala. Premýšľala nad všetkým. Nad minulosťou i prítomnosťou. Na to, aké to bolo pred vojnou. Pred Voldemortovým návratom. A po ňom. Počas vojny zomrelo príliš veľa ľudí. Veľa jej blízkych ľudí. Zahynul Fred, Tonksová, Lupin, Moody, Scrimgeour a ďalšie tisícky čarodejníkov. Mnoho preliatej krvi. Po vojne sa postupom času všetko dostávalo do normálu. S Harrym a Ronom doštudovala posledný ročník na Rokforte, Harry sa oženil s Ginny, pôvabnou dievčinou s ohnivými vlasmi, ohnivými rovnako, ako jej povaha. Ron sa oženil s Parvati, čo bolo absurdné. Všetci si predsa mysleli, že chce ju. Čouž, život prináša človeku aj čarodejníkovi plno prekvapení. Tak to vždy bolo aj bude. Život. Má to slovo pre ňu ešte nejaký význam?

"Slečna Grangerová, máte návštevu," ozvalo sa jej spoza kresla a ona až nadskočila. Bola priveľmi ponorená do svojich úvah. Vlastne ako posledné dva roky dozadu.
"Kto prišiel?" Spýtala sa zvláštne prázdnym hlasom. S hlasom bez života. Bola ako mŕtvola. Ako Zombie. Alebo duch.
"Nejaký pán, vraj má pre vás pracovnú príležitosť," Odvetila pohotovo jedna z jej verných slúžok.
"Pošli ho ďalej," Kto mohol prísť? Všetky jej slúžky predsa poznali Rona aj Harryho, take tí to byť nemohli. Možno niekto z dávnej minulosti Rokfortu. A vtom ho zbadala. Zatočila sa jej hlava a skoro omdlela.
"Ty! Čo tu robíš?!" Zvyšovala nahnevane hlas. Ako sa vôbec opovážil prísť? Všetkých zradil. Keď sa pridal na jeho stranu.
"Buď kľudná Grangerová. Prichádzam v mieri," Prehovoril chladným, povýšeneckým hlasom vysoký blondiak so šedými očami. Spravil ochranné gesto.
"Nestrápňuj sa Malfoy," Odsekla Hermiona. Telom jej lomcovala zlosť. Nenávideli sa už od prvého dňa v Rokforte a on tu teraz otravuje.
"Počul som, že si sa uzavrela do seba Grangerová. Nevychádzaš von, komunikuješ len s Potterom, Weasleyom a tou jeho malou sestrou," Sypal zo seba pomaly a každé slovo vyslovil dôrazne, akoby bola Hermiona nejako zaostalá, a nechápala, čo sa jej snažil povedať. To ju naštartovalo ešte viac.
"Čo tu chceš?" Postavila sa do svojej plnej výšky, no aj tak nebola až tak vysoká, ako on.
"Povedzme to takto. Potrebujem sekretárku," Povedal akoby len tak mimochodom.
"A čo s tým mám ja?" Spýtala sa so sarkazmom v hlase.
"No, že či by si prijala tú prácu." Uškrnul sa. On jej ponúka prácu. Jej, humusáčke, ktorá mu údajne nesiaha ani po päty? Vyvalila na neho oči a on sa stále len a len úškŕňal. Ale bol to taký zlatý úškrn. Pri tej myšlienke sa zahriakla. Malfoy je len slizký hnusný idiot.
"Si ešte medzi nami, alebo lietaš v oblakoch?" Vytrhol ju zo zamyslenia.
"Čo? Ach áno hej. Porozmýšľam nad tým," Odvetila stroho.
"Daj mi potom vedieť." Povedal. Potom sa otočil a odišiel. Hermiona si znova sadla do kresla. Bolo to divné. Všetko, čo sa zomlelo za posledných 5 minút. Nenávidí ju. Alebo .. nenávidel? Proste divné.

Nač tam vôbec chodil? Nemá o to záujem. Myslel si to. Vedel to. Určite to odmietne a on sa bude cítiť ako posledný hlupák. Pred .. mukelkou! To nepripadá do úvahy. Musí to prijať a príjme to, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú v živote urobí. Avšak jedno nečakal. Nevedel, že to príde. Ani teraz si to neuvedomoval. Zajtra jej zavolá, či sa rozhodla. Áno, presne tak. Neoplatí sa za ňou znova chodiť. Len by mohla zas vybuchnúť. Ako vždy vtedy. Vždy keď sa stretli v Rokforte. Pri tých spomienkach sa smutne usmial. Bol hnusný a arogantný. Bol idiot. Urážať dievča, teraz už ženu. Nádhernú ženu. V mysli sa mu vynorili jej nádherné gaštanové, vždy neposlušné kučery, a dievča, ktorá si hrýzla peru vždy, keď bola nervózna. Vždy bola krásna a on si to nevšimol. Akoby aj mohol? Nemohol si všimnúť nejakú .. Vyšinutú chrabromilčanku. To bolo pod jeho úroveň. Avšak .. veci sa menia. Život je plný prekvapení, pomyslel si Draco a odmiestnil sa spred jej domu na sídlo Malfoyovcov, kde ho už čakala matka aby šli na cintorín. Za otcom.

Hermiona šla v ten večer spať skoro. Skoro na jej zvyky zaspávať až okolo tretej ráno. Zaspávala vždy ponorená v myšlienkach. Absurdných myšlienkach na minulosť. Teraz zaspí s myšlienkami na prítomnosť, ba budúcnosť. Zajtra sa mu ozve. Dá mu vedieť, ako sa rozhodla, presne ako sľúbila. Posledný obraz pred tým, ako sa ponorila do snov, bol Draco v jej mysli.

Info k poviedke Always and Forever

10. november 2011 at 18:20 | Anne :)* |  Info

Hlavná úloha: Draco & Hermione
Život je plný prekvapení, nielen vo svete muklov, ale aj u čarodejníkov. Kto by bol povedal, že sa práve Draco zamiluje do Hermiony? Tej Hermiony? Ale opätuje mu to ona?
Úryvok:

"Slečna Grangerová, máte návštevu," ozvalo sa jej spoza kresla a ona až nadskočila. Bola priveľmi ponorená do svojich úvah. Vlastne ako posledné dva roky dozadu.
"Kto prišiel?" Spýtala sa zvláštne prázdnym hlasom. S hlasom bez života. Bola ako mŕtvola. Ako Zombie. Alebo duch.
"Nejaký pán, vraj má pre vás pracovnú príležitosť," Odvetila pohotovo jedna z jej verných slúžok.
"Pošli ho ďalej," Kto mohol prísť? Všetky jej slúžky predsa poznali Rona aj Harryho, take tí to byť nemohli. Možno niekto z dávnej minulosti Rokfortu. A vtom ho zbadala. Zatočila sa jej hlava a skoro omdlela.
"Ty! Čo tu robíš?!" Zvyšovala nahnevane hlas. Ako sa vôbec opovážil prísť? Všetkých zradil. Keď sa pridal na jeho stranu.

Back!

10. november 2011 at 17:53 | Anne :)* |  Kôš
Hello!

Som späť s novými poviedkami! Začínam odznova. Bude tu samozrejme pár zmien. Už to nebudú všakovaké poviedky, už len poviedky HARRY POTTER. Áno, dobre ste počuli. Pár ich mám napísaných, prichystaných pre tento blog a ďalšie píšem. Dúfam, že ich bude čítať aspoň niekto. Hneď prvá sa bude volať "Vždy a navždy", teda Always and Forever (Inšpirácia upírske denníky.), ale to sa dozviete až neskôr. Hlavné úlohy budú mať Draco a Hermiona, tak dúfam, že sa vám bude páčiť:)

Anne*