
Sedela za stolíkom v obývačke, v mäkkom pohodlnom kresle a hľadela do prázdna. Premýšľala. Premýšľala nad všetkým. Nad minulosťou i prítomnosťou. Na to, aké to bolo pred vojnou. Pred Voldemortovým návratom. A po ňom. Počas vojny zomrelo príliš veľa ľudí. Veľa jej blízkych ľudí. Zahynul Fred, Tonksová, Lupin, Moody, Scrimgeour a ďalšie tisícky čarodejníkov. Mnoho preliatej krvi. Po vojne sa postupom času všetko dostávalo do normálu. S Harrym a Ronom doštudovala posledný ročník na Rokforte, Harry sa oženil s Ginny, pôvabnou dievčinou s ohnivými vlasmi, ohnivými rovnako, ako jej povaha. Ron sa oženil s Parvati, čo bolo absurdné. Všetci si predsa mysleli, že chce ju. Čouž, život prináša človeku aj čarodejníkovi plno prekvapení. Tak to vždy bolo aj bude. Život. Má to slovo pre ňu ešte nejaký význam?
"Slečna Grangerová, máte návštevu," ozvalo sa jej spoza kresla a ona až nadskočila. Bola priveľmi ponorená do svojich úvah. Vlastne ako posledné dva roky dozadu.
"Kto prišiel?" Spýtala sa zvláštne prázdnym hlasom. S hlasom bez života. Bola ako mŕtvola. Ako Zombie. Alebo duch.
"Nejaký pán, vraj má pre vás pracovnú príležitosť," Odvetila pohotovo jedna z jej verných slúžok.
"Pošli ho ďalej," Kto mohol prísť? Všetky jej slúžky predsa poznali Rona aj Harryho, take tí to byť nemohli. Možno niekto z dávnej minulosti Rokfortu. A vtom ho zbadala. Zatočila sa jej hlava a skoro omdlela.
"Ty! Čo tu robíš?!" Zvyšovala nahnevane hlas. Ako sa vôbec opovážil prísť? Všetkých zradil. Keď sa pridal na jeho stranu.
"Buď kľudná Grangerová. Prichádzam v mieri," Prehovoril chladným, povýšeneckým hlasom vysoký blondiak so šedými očami. Spravil ochranné gesto.
"Nestrápňuj sa Malfoy," Odsekla Hermiona. Telom jej lomcovala zlosť. Nenávideli sa už od prvého dňa v Rokforte a on tu teraz otravuje.
"Počul som, že si sa uzavrela do seba Grangerová. Nevychádzaš von, komunikuješ len s Potterom, Weasleyom a tou jeho malou sestrou," Sypal zo seba pomaly a každé slovo vyslovil dôrazne, akoby bola Hermiona nejako zaostalá, a nechápala, čo sa jej snažil povedať. To ju naštartovalo ešte viac.
"Čo tu chceš?" Postavila sa do svojej plnej výšky, no aj tak nebola až tak vysoká, ako on.
"Povedzme to takto. Potrebujem sekretárku," Povedal akoby len tak mimochodom.
"A čo s tým mám ja?" Spýtala sa so sarkazmom v hlase.
"No, že či by si prijala tú prácu." Uškrnul sa. On jej ponúka prácu. Jej, humusáčke, ktorá mu údajne nesiaha ani po päty? Vyvalila na neho oči a on sa stále len a len úškŕňal. Ale bol to taký zlatý úškrn. Pri tej myšlienke sa zahriakla. Malfoy je len slizký hnusný idiot.
"Si ešte medzi nami, alebo lietaš v oblakoch?" Vytrhol ju zo zamyslenia.
"Čo? Ach áno hej. Porozmýšľam nad tým," Odvetila stroho.
"Daj mi potom vedieť." Povedal. Potom sa otočil a odišiel. Hermiona si znova sadla do kresla. Bolo to divné. Všetko, čo sa zomlelo za posledných 5 minút. Nenávidí ju. Alebo .. nenávidel? Proste divné.
Nač tam vôbec chodil? Nemá o to záujem. Myslel si to. Vedel to. Určite to odmietne a on sa bude cítiť ako posledný hlupák. Pred .. mukelkou! To nepripadá do úvahy. Musí to prijať a príjme to, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú v živote urobí. Avšak jedno nečakal. Nevedel, že to príde. Ani teraz si to neuvedomoval. Zajtra jej zavolá, či sa rozhodla. Áno, presne tak. Neoplatí sa za ňou znova chodiť. Len by mohla zas vybuchnúť. Ako vždy vtedy. Vždy keď sa stretli v Rokforte. Pri tých spomienkach sa smutne usmial. Bol hnusný a arogantný. Bol idiot. Urážať dievča, teraz už ženu. Nádhernú ženu. V mysli sa mu vynorili jej nádherné gaštanové, vždy neposlušné kučery, a dievča, ktorá si hrýzla peru vždy, keď bola nervózna. Vždy bola krásna a on si to nevšimol. Akoby aj mohol? Nemohol si všimnúť nejakú .. Vyšinutú chrabromilčanku. To bolo pod jeho úroveň. Avšak .. veci sa menia. Život je plný prekvapení, pomyslel si Draco a odmiestnil sa spred jej domu na sídlo Malfoyovcov, kde ho už čakala matka aby šli na cintorín. Za otcom.
Hermiona šla v ten večer spať skoro. Skoro na jej zvyky zaspávať až okolo tretej ráno. Zaspávala vždy ponorená v myšlienkach. Absurdných myšlienkach na minulosť. Teraz zaspí s myšlienkami na prítomnosť, ba budúcnosť. Zajtra sa mu ozve. Dá mu vedieť, ako sa rozhodla, presne ako sľúbila. Posledný obraz pred tým, ako sa ponorila do snov, bol Draco v jej mysli.
"Kto prišiel?" Spýtala sa zvláštne prázdnym hlasom. S hlasom bez života. Bola ako mŕtvola. Ako Zombie. Alebo duch.
"Nejaký pán, vraj má pre vás pracovnú príležitosť," Odvetila pohotovo jedna z jej verných slúžok.
"Pošli ho ďalej," Kto mohol prísť? Všetky jej slúžky predsa poznali Rona aj Harryho, take tí to byť nemohli. Možno niekto z dávnej minulosti Rokfortu. A vtom ho zbadala. Zatočila sa jej hlava a skoro omdlela.
"Ty! Čo tu robíš?!" Zvyšovala nahnevane hlas. Ako sa vôbec opovážil prísť? Všetkých zradil. Keď sa pridal na jeho stranu.
"Buď kľudná Grangerová. Prichádzam v mieri," Prehovoril chladným, povýšeneckým hlasom vysoký blondiak so šedými očami. Spravil ochranné gesto.
"Nestrápňuj sa Malfoy," Odsekla Hermiona. Telom jej lomcovala zlosť. Nenávideli sa už od prvého dňa v Rokforte a on tu teraz otravuje.
"Počul som, že si sa uzavrela do seba Grangerová. Nevychádzaš von, komunikuješ len s Potterom, Weasleyom a tou jeho malou sestrou," Sypal zo seba pomaly a každé slovo vyslovil dôrazne, akoby bola Hermiona nejako zaostalá, a nechápala, čo sa jej snažil povedať. To ju naštartovalo ešte viac.
"Čo tu chceš?" Postavila sa do svojej plnej výšky, no aj tak nebola až tak vysoká, ako on.
"Povedzme to takto. Potrebujem sekretárku," Povedal akoby len tak mimochodom.
"A čo s tým mám ja?" Spýtala sa so sarkazmom v hlase.
"No, že či by si prijala tú prácu." Uškrnul sa. On jej ponúka prácu. Jej, humusáčke, ktorá mu údajne nesiaha ani po päty? Vyvalila na neho oči a on sa stále len a len úškŕňal. Ale bol to taký zlatý úškrn. Pri tej myšlienke sa zahriakla. Malfoy je len slizký hnusný idiot.
"Si ešte medzi nami, alebo lietaš v oblakoch?" Vytrhol ju zo zamyslenia.
"Čo? Ach áno hej. Porozmýšľam nad tým," Odvetila stroho.
"Daj mi potom vedieť." Povedal. Potom sa otočil a odišiel. Hermiona si znova sadla do kresla. Bolo to divné. Všetko, čo sa zomlelo za posledných 5 minút. Nenávidí ju. Alebo .. nenávidel? Proste divné.
Nač tam vôbec chodil? Nemá o to záujem. Myslel si to. Vedel to. Určite to odmietne a on sa bude cítiť ako posledný hlupák. Pred .. mukelkou! To nepripadá do úvahy. Musí to prijať a príjme to, aj keby to mala byť posledná vec, ktorú v živote urobí. Avšak jedno nečakal. Nevedel, že to príde. Ani teraz si to neuvedomoval. Zajtra jej zavolá, či sa rozhodla. Áno, presne tak. Neoplatí sa za ňou znova chodiť. Len by mohla zas vybuchnúť. Ako vždy vtedy. Vždy keď sa stretli v Rokforte. Pri tých spomienkach sa smutne usmial. Bol hnusný a arogantný. Bol idiot. Urážať dievča, teraz už ženu. Nádhernú ženu. V mysli sa mu vynorili jej nádherné gaštanové, vždy neposlušné kučery, a dievča, ktorá si hrýzla peru vždy, keď bola nervózna. Vždy bola krásna a on si to nevšimol. Akoby aj mohol? Nemohol si všimnúť nejakú .. Vyšinutú chrabromilčanku. To bolo pod jeho úroveň. Avšak .. veci sa menia. Život je plný prekvapení, pomyslel si Draco a odmiestnil sa spred jej domu na sídlo Malfoyovcov, kde ho už čakala matka aby šli na cintorín. Za otcom.
Hermiona šla v ten večer spať skoro. Skoro na jej zvyky zaspávať až okolo tretej ráno. Zaspávala vždy ponorená v myšlienkach. Absurdných myšlienkach na minulosť. Teraz zaspí s myšlienkami na prítomnosť, ba budúcnosť. Zajtra sa mu ozve. Dá mu vedieť, ako sa rozhodla, presne ako sľúbila. Posledný obraz pred tým, ako sa ponorila do snov, bol Draco v jej mysli.





