close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Always & Forever - 2. Kapitola

16. november 2011 at 22:00 | Anne :)* |  *Always and Forever*
Ráno ju zobudil zvonček. Kde sú tie prekliate slúžky? Pomyslela si rozospato a šla otvoriť, neuvedomujúc si, že je v pyžame a vlasy jej stoja ešte viac dupkom ako obyčajne. Skoro až zhíkla. Vo dverách stál Draco.
"Dobré popoludnie," Uškrnul sa pri pohľade na ňu. Dokonca je nádherná aj teraz, keď je len vo vyťahanom pyžame a neupravená.
"Dobre ráno," unavene odvetila Hermiona. Až vtedy jej došlo, ako vyzerá.
"Pozveš ma aj dnu?" Opýtal sa naoko unudeným hlasom.
"To si ešte rozmyslím," Zasmiala sa. A ako zlato sa smeje. Až je to .. absurdné.
"Je nejaká vec, ktorú si nemusíš rozmyslieť?" Hovoril a tvár sa mu až skrivila sarkazmom.
"Ale áno, aj taká by sa našla." Uškrnula sa pre zmenu ona a otvorila dvere viac, aby mohol prejsť. Usmial sa a vošiel.
"Predpokladám, že nechceš na prvý deň do práce nastúpiť v pyžame a k tomu aj meškať," Poznamenal nezaujato.
"A kto povedal, že aj nastúpim?" Spýtala sa veselo. "Počkaj chvíľu, idem sa dať dokopy." Len nech to netrvá dve hodiny, ako u Pansy. Ách Pansy. To boli časy, keď s tým otravným psom chodil. Samé hrozné spomienky. Zasmial sa pri tom. Na Hermionu nečakal ani 15 minút a vrátila sa perfektne upravená. Draco sa na ňu díval s otvorenými ústami.
"Pozor, nech ti nestečie slina po brade," začala sa na ňom dobre baviť Hermiona. Vedela, že je krásna. Proste to videla v jeho očiach.
"Aj keby, do toho ťa nič," smial sa a rýchlo ich zavrel. Rezignovane si zložil ruky na prsiach. Hermiona si sadla do kresla oproti nemu.
"Rozhodla si sa?" Spýtal sa s menším záujmom, ktorý zakrýval. Proste to musí prijať. Musí.
"Nuž .. premýšľala som nad tým..." začala.
"Ty? Premýšľať?" Zažartoval, ale keď videl ako sa zamračila stíchol. Vždy bola predsa najlepšia. Najmúdrejšia. Chodiaca knižnica.
"Ha-ha," napodobnila ironický smiech a pokračovala akoby nič. "Premýšľala som nad tým a … prímam to. Nemôžem sedieť medzi štyrmi stenami večne," Usmiala sa na neho a on bol v tej chvíli od radosti bez seba .. vo vnútri. Navonok sa tváril akoby nič.
"Konečne počujem rozumné slovo, Grangerová. Vážne vyzeráš tak .. nespoločensky. Vlastne, kedy si bola naposledy von? A nemyslím tým len vyniesť smeti." Opýtal sa.
"Asi pred rokom a pol myslím." Uvažovala chvíľu. "Hej presne tak." Dodala.
"A naposledy si použila mágiu na niekoho kedy?" Pýtal sa ďalej a na tvári mu pohrával úsmev. Smutný úsmev. Ľutoval ju. Veď nemala dokopy nikoho. Ani Harry a Ron jej nemohli nahradiť skutočného priateľa, ktorý by ju vylákal von aj proti jej vôli.
"Tiež v tom čase." Ako dlho nečarovala. Nepoužila ani len mizerné malé kúzla v domácnosti. Všetko za ňu robili ľudia, slúžky. A nie prútik. Pamätá si, ako ho založila pod posteľ a rok a pol nevytiahla. Zo začiatku to bolo vážne .. Strašné ale po čase si zvykla.
"Tak fajn. Ideme." Prehovoril rozhodne.
"Nie nejdeme. Ideš, sám vonku týmito dverami." Zosadila ho rýchlo. No Draco sa nedal.
"Ideme. Choď si po prútik." Skoro jej to rozkázal.
"Kto ti dovoľuje rozkazovať v mojom dome?" Pýtala sa, ale mala pocit .. naplnenosti. Konečne ju niekto nútil, aby šla von. Ani Ginny sa k tomu nedokopala. Jej najlepšia priateľka.
"Ja sám." Uškrnul sa. Chvíľu na neho nepriateľsky zazerala, no potom sa otočila na päte a vyšla hore schodmi do svojej izby. Útulnej izby, v ktorej pri okne bola posteľ, vedľa nočný stolik a knižnica. A muklovské veci ako žehlička na vlasy, počítač a podobne. Všetko posypané hrubou vrstvou prachu. Nikdy nedovolila slúžkam ani len vkročiť do jej izby a tak sa jej to páčilo. Pri šatníku bol ďalší stôl, kde bola hŕba zarámovaných fotiek. Či už pohyblivé, alebo muklovské. Na chvíľu sa na ne zadívala. Najmä na fotku, kde bola ona a Ginny a potom na ďalšiu, kde bola s Harrym a Ronom. Ako prváci na Rokforte. Taká dlhá doba. 10 rokov ubehlo od toho dňa, keď zbadala prvý krát Rokfortský hrad. Pomaly prešla k posteli a zohla sa. Chvíľu šmátrala v prachu medzi pavúkmi, až vytiahla svoj prútik, zahalený pokrývkou jemného prachu. Rýchlo ho očistila a šla nazad do obývačky, kde na ňu Draco už čakal.
"Môžme?" Ani nečakal na odpoveď a neisto ju chytil za ruku a vyviedol von. Do sveta. Do všedného dňa. Pre ňu však bol neobyčajný.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama