close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Always & Forever - 3. Kapitola

17. november 2011 at 23:10 | Anne :)* |  *Always and Forever*

"Kam ideme?" Pýtala sa po chvíli. Stále ju držal za ruku a niekam viedol.
"Na obed a potom do jedného parku. Na druhom konci Londýna. To znamená, že sa premiestnime. Ty nás premiestniš." Zvýraznil poslednú vetu.
"Prečo? Prečo chceš aby som bola zasa normálna? Zas .. čarodejnica?" Pýtala sa, kým prechádzali pomedzi Londýnske autobusy cez autobusovú zastávku.
"Nechcem mať za sekretárku mŕtvolu." Zatiahol.
"Myslíš, že som schopná znova .. žiť? Po tom všetkom? Vojna ma zničila. Vnútorne." Upresnila.
"Nemyslím si to. Viem to. Prinútim ťa znova žiť." Viac už k tomu nepovedal. A ani Hermiona. Po chvíli došli do malej reštaurácie, vnútri veľmi útulnej. Hermiona chcela jesť dnu, ale Draco ju vyviedol von, na terasu.
"Dobrý deň, čo si dáte?" Opýtala sa čašníčka a žiarivo sa na Draca usmiala. On akoby si ju ani nevšimol. Nevenoval jej väčšiu pozornosť, ako nejakému mravcovi na zemi.
"Čo si dáš?" Spýtal sa ma a v očiach mu pohrával úsmev.
"Ja .. neviem."
"Dobre, takže dvakrát Lasagne a dve veľké šálky horúcej čokolády." Objednal aj za mňa.
"Čokolády?" Začala sa smiať Hermiona.
"Áno. Čokoláda vytvára hormóny šťastia. Dnešný deň stráviš so mnou, a ja ti predsa nedovolím, aby si vybuchla." Celý deň. S ním. S .. Malfoyom! Nereálne.
"Celý?" Spýtala sa pobavene.
"Celý." Potvrdil.
"No určite. O šiestej bežím domov."
"So mnou v pätách. Nedovolím, aby si sa zasa utápala v slzách. Či v myšlienkach alebo v samote, alebo v čom to sa ty utápaš. Nedovolím ti, aby si sa nakoniec aj utopila." Jeho hlas znel utrápene.
"Určite. A tak prespať by si ešte nechcel?" zažartovala a on prvý krát zbadal úsmev. V jej očiach. Konečne sa smiali aj jej oči. Nádherné hnedé oči ako pohár mliečnej čokolády.
"Kľudne." Mykol ústami. A ona si myslela, že to tiež myslí zo srandy. On to však myslel smrteľne vážne. Po chvíli im priniesli jedlo. Už si ani nespomínala, kedy mala naposledy horúcu čokoládu. Asi v posledný ročník na Rokforte. S chuťou zjedla a popritom sa s Dracom rozprávala o všeličom. O práci, o rodine, o Rokforte, o Ministerstve Mágie a podobne. Keď popíjala čokoládu, na ceste si jedno malé dievčatko rozbílo porcelánovú sošku a rozplakalo sa. Hermione to nedalo a nenápadne vytiahla prútik.
"Reparo." zašepkala a soška bola ako nová.
"Ale, ale, čo sa to so slečnou Grangerovou deje?" Hovoril Draco pobavene. "Ona nám čaruje." podrýval ďalej.
"Len daj pozor, aby som nezačarovala aj teba." pohrozila mu. "Ginny ma naučila nejaké tie odpaľovacie kúzla." Pokračovala.
"To by si mi neurobila." Vravel nevinne s nežným výrazom.
"Ver tomu, že hej, zradca." Uškrnula sa. Zrazu zvážnel. A zosmutnel.
"Ani netušíš ako to ľutujem." Hovoril pomaly.
"Ja .. prepáč, nechcela som."
"To je jedno. Aj tak sa už nič nedá zmeniť. Nič. Hermiona ho chytila za ruku a pozrela mu do očí.
"Nechcem pokaziť tento deň, Draco. Nebuď smutný, nekazme si ho." Povedala láskavo. Draco ožil. Zdvihol hlavu a pozrel na ňu.
"Vážne si ma oslovila menom?" Opýtal sa prekvapene a silno jej stisol ruku.
"Nuž .. áno. Myslím, že tie časy, keď sme sa nenávideli už pominuli. Či?" Doložila váhavo.
"No hej .. už sú preč. Už nie sme deti."
"No o tom by sa dalo porozmýšľať. V tvojom prípade." Odľahčila atmosféru. Zasmial sa.
"Určite, vždy ma musíš urážať. Ideme?" Pustil jej ruku a vstal. Ochotne prikývla. Pobrali sa zaplatiť a zašli na roh ulice. Tam sa nikým nepozorovaní premiestnili. V parku prežili nádherný zvyšok dňa a on ju odprevádzal domov až neskoro večer. Pred dverami zastal. Obrátila sa k nemu a uprela svoje hnedé oči do jeho šedých.
"Ja, ďakujem ti, že .. že vďaka tebe opäť žijem." Hovorila a široko sa usmiala.
"Veď priatelia si predsa musia pomáhať." uškrnul sa. To však ešte netušil, že on už teraz k nej cíti niečo viac ako len obyčajné priateľstvo.
"Priatelia? Vážne?" Smiala sa.
"Naozaj." Ani by o tom nebola snívala. Byť kamarátka s človekom, ktorého kedysi tak nenávidela. V tej chvíli sa k nej sklonil a pobozkal ju na líce a potom na vlasy. Roztriasla sa, a srdce sa jej rozbúchalo. Potom sa len usmiala.
"Aj ja ti ďakujem, za nádherný deň. Zajtra sa uvidíme." Povedal ticho a šedé oči mu doslova žiarili. Otočil sa na päte a odmiestnil sa. Vedel, že zajtra s ňou bude znova.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama